Príbeh MAKUKI
Príbeh MAKUKI začal kresbou a silnou emóciou. Pre jednu pani z okolia Trnavy som vytváral kresbu, ako dar pre jej manžela a toto sa mi vrátilo v pondelok po oslave:
“Práve dnes som rozmýšľala, že každého, koho v živote stretnete, stretnete z nejakého dôvodu. Vy ste bol pre mňa cudzí človek, ktorému som dala zadanie na darček pre manžela. V jednom obrázku ste vystihli úplne do poslednej bodky to, čo som očakávala. Manžel odbalil obraz a hodinu vkuse plakal. Povedal mi, že sa mu v sekunde premietlo celé jeho detstvo a že nechápe, ako môže jeden obraz vyvolať takúto silnú emóciu. Nech by to maľoval ktokoľvek iný, nedopadlo by to takto. Chcem Vám poďakovat, že som Vás spoznala.”
Cítite tú silu, že? A ja zasa cítim, že túto silu viem vložiť do rúk každému, kto je ochotný chytiť ceruzu, pozorne počúvať, čo mu radím a trpezlivo kresliť, kresliť a kresliť. Pretože kresliť sa dokáže naučiť každý. Poďme Trnava, rozkreslime sa spolu v MAKUKI ateliéri, na mieste, kde sa zbavíte strachu z prádzneho papiera, frustrácie z prvých výsledkov, mieste, kde vám ukážem, ako naučiť ruku, aby poslúchala vašu myseľ a vy budete schopný nakresliť veci, ktoré nosíte v hlave už roky.
#RozkresliSaTrnava je to zážitok